*Nechcená*

Myslím, že pár z vás pozná ten pocit, keď nikam nezapadajú, vyčnievajú z davu, majú odlišné názory, možno ani nevedia prečo, ale spoločnosť ich veľmi neberie medzi seba. A toto je presne aj môj prípad. 

V dnešnom svete si ľudia najviac na tých druhých všímajú, čo majú oblečené, koľko make-upu majú na sebe alebo koľko peňazí majú. Či majú veľký dom, drahé auto, značkové veci, či sú populárny a podobne. Zakladajú si na materiálnych veciach a maličkosti ukryté v každom z nás sú pre nich nepodstatné. Hodnoty, ktoré si predtým jeden na druhom vážil sa zrazu stratili. Väčšinu ľudí už vôbec nezaujíma to, aký je ten druhý vo vnútri ale len to ako vyzerá pred ostatnými. Ak nie ste populárny nemáte "nič". Nie je to v skutočnosti pravda, ale pre väčšinu ľudí to znamená všetko na svete. Väčšina mladých sa riadi pravidlom nepiješ, nefajčíš, nie si populárny, nebudeš v našej partii. No má to byť skutočne tak? Len preto, že človek si neničí zdravie, kvôli tomu nie je populárny, nemá mať priateľov? 

Ďalší príklad prečo je človek v tomto svete sám je, ak príde do nového prostredia, kde nikoho nepozná a zistí, že ľudí ako on tam veľa nie je, tak ostane sám. Ako príklad možno uviesť prechod zo základnej školy na strednú školu. (Nechcem teraz aby sa ľudia, ktorí toto čítajú a sú na základnej škole báli ísť na strednú, nemusí to tak byť vždy a väčšinou to tak je ten prvý rok.) Mamina mi pred podávaním prihlášok na stredné školy povedala, že je dobré, že nejdem do školy s nikým koho poznám, pretože by som sa na neho ako keby naviazala a s ostatnými by som nebola v kontakte tak, ako s ním. Vedela som si predstaviť, čo tým chce povedať, ale myslela som, že to trochu preháňa. No teraz viem, že mala úplnú pravdu. Je to vidieť aj u nás v triede. Tí, ktorí sa poznali už dlhšie alebo spolu chodili už na základnú školu sú spolu najviac. Hej rozpráva sa každý s každým ale najviac sa bavia tí, ktorí sa poznajú dlhšie. A keďže ja tam nikoho nepoznám dlhšie ako od septembra najviac sa rozprávam s tými ktorí sedia pri mne. Možno by som chcela viac zapadnúť, viac sa baviť s ostatnými, no mám z nich skôr pocit, že im sa páči ako to je, že proste nechcú prijať medzi seba niekoho nového. Možno si mýlim a možno je chyba vo mne. Keby nie som taká tichá a viac sa zapájam do rozhovorom ostatných, prijmú ma medzi seba. No som aká som a myslím, že sa kvôli tomu nebudem až tak meniť. Hlavné je ostať sám sebou a nepretvarovať sa. 

Na dnes je to všetko, ak by mal niekto záujem o článok porovnania normálneho vzťahu a vzťahu na diaľku, určite mi dajte vedieť. Ďalšia téma ktorej by som sa chcela venovať.

A taktiež sa nezabudnite usmievať :)